neděle 24. ledna 2010

Web 2.0 ako prekonanie problému žurnalistiky

Ktosi mi pred časom vytkol, že môj blog je príliš negativistický a že to preháňam s tým strašením. Dobre teda. Poďme sa s ružovými okuliarmi na nosoch pozrieť, aké dobré to s webom 2.0 môže byť.

Myslím, že všetci sme sa už veľa napočúvali o tom, akú moc majú médiá a ako rôzne ju využívajú. Toto im je umožnené predovšetkým vďaka tomu, že vlastnia "monopol na vedenie". Existuje nespočetné množstvo kauz a škandálov, kedy si novinári informácie prifarbovali, prípadne komplente vymýšľali.

Harold Adams Innis hovorí:

Rôzne média sa líšia v tom, nakoľko môžu byť využité k výkonu kontroly a nadvlády. U vzácneho média, poprípade u média s vysokými nárokmi na špeciálne schopnosti kódovania a dekódovania stúpa pravdepodobnosť, že z neho bude ťažiť iba elitná trieda, ktorá si k nemu vďaka dostatku času a zdrojov môže zriadiť prístup. Široko dostupné médium sa naopak vyznačuje tendenciou kultúru demokratizovať.

 Klasické noviny (papierové, alebo internetové) nemôže vlastniť každý. Vždy je to niekoľko ľudí rozhodujúcich, ktorá informácia a v akej podobe sa dostane na verejnosť a ktorá nie. Áno, u internetových novín, na rozdiel od papierových, máme možnosť priamej reakcie v komentároch. Tieto komentáre sú však moderované, takže kontrola ostáva.

Naopak, princíp komunikácie many-to-many na webu 2.0, umožňuje zdieľať všetky informácie a každému. V princípe je to teda prostriedok, pre demokratizáciu kultúry a prekonanie problémov spojených s ovplyvňovaním žurnalistikou.

V úvode som povedala, že tento blog píšem s ružovými okuliarmi na nose. Nuž, nezložím si ich, hoci na klásevnicu na mi derie obligátne "ale".

Ale časť "ale" si napokon môžete prečítať aj v predchádzajúcom blogu Premena moci v sociálnych médiách.

Žádné komentáře:

Okomentovat