Tri podoby moci v sociálnych médiách

Hm, húpať sa v sieti s rukami za hlavou, premeriavať si jej očká pekne naukladané jedno vedľa druhého... áno, to je príjemné a lákavé. 
Škoda, že všelijaké nároky na vedeckosť vedy by to takto nikdy nemohli nechať. A tak treba vstávať, hurá do práce, všetky zmätené, nedomyslené, za vlasy pritiahnuté nápady treba poupratovať do aspoň približne logického celku.


S logikou som mala problémy odjakživa, takže prosím publikum moje milé a malé, posúď to celé ty!


Všetko, čo mi kedy napadlo, som pozametala a rozdelila na tri kôpky:


1. sociálne médiá ako siete s mocenskými väzbami medzi uzlami:


Sociálne médiá majú pravdepodobne charakter mocninných sietí, podobne, ako samotný internet.

O mocninných sieťach som sa dočítala v knižke, ktorú napísal fyzik Albert Barabási. Napriek tejto skutočnosti je kniha "V pavučině sítí" napísaná výborným štýlom a to ju robí perfektne dostupnú aj pre každého matematicko-fyzikálneho ignoranta.

Čo som teda, ako exemplárny "matematicko-fyzikálny ignorant", zistila o mocninných sieťach?


Určite všetci poznáte krivku normálneho rozdelenia. Je to taký ten zvon, ktorý získate ked dáte na x-ovú os hodnoty označujúce výšku človeka a na y-ovú os počet ľudí. Tak 150cm vysokých ľudí v náhodnej vzorke na ulici bude pár (ak práve nešla okolo škupinka škôlkarov), tak isto ako dvojmetrových obrov. Väčšina teda bude v strede, čím sa na grafe vykreslí spomínaná zvonová krivka.


Mocninné rozdelenie je, keď máme málo veľkých hodnôt a veľa malých. Je to teda klesajúca krivka. No a práve Barabási pri svojom skúmaní sieti zistil, že na internete funguje toto rozdelenie. Žiadna demokracia, bohatí bohatnú, chudobní sú chudobní. Niekoľko uzlov berie väčšinu väzieb, väčšina uzlov má iba niekoľko väzieb. Samozrejme platí, čím viac väzieb máte, tým väčšia je vaša moc, tým ľahšie Vás nájdu.


Ako je to však v sociálnych médiách? O tom, že majú sieťový charakter a že su rovnako závislé na počte väzieb nepochybujeme. Možno však tento model presne aplikovať do tohto prostredia? Čo ak je rozdelenie normálne a nie mocninné?


To by sa možno oplatilo skúmať. A ak zistíme, že je mocninné, akú povahu moci tým získavajú uzly s najväčším počtom väzieb?

Toto sú moje prvotné hypotézy v prvej kôpke úvah o moci v sieti.


2. sociálne médiá ako premena vedenia:


Majú sociálne média moc premeniť spôsob šírenie vedenia?

Zamyslime sa: ako sa šíria rôzne druhy vedenia v sociálnyc sieťach? Vždy krátko. Vždy upravené v malých, ale veľmi lákavých a šťavnatých sústach.

Okrem formy sa však mení i obsah, teda čo a s akým účelom šírime.


3. sociálne médiá ako začarovaná simulácia


Baudrillard popisuje zvádzanie ako niečo, čo zámerne postráda hľadanie pravdy a vytvára akýsi nový priestor zdanlivej nezmyselnosti, kde sa formujú rôzne zvodné lákadlá a povrchové znaky. V sociálnych médiách môžeme toto zvádzanie sledovať priamo v ich primárnych znakoch.


Aktéri v sociálnych médiách sa nechávajú zvádzať celkom dobrovoľne a vedome rezignujú na hľadanie pravdy a zmyslu. S potešením na seba nechávajú pôsobiť moc všetkých lákadiel ako v lunaparku.
Dôkazy môžeme hľadať v nadradenosti niektorých uzlov nad inými. Pri definovaní mocenských väzieb medzi uzlami sme sa obmedzili na kvantitatívne znázornenie týchto uzlov. Problém zdanlivej nezmyselnosti poskytuje priestor pre kvalitatívnu analýzu.


Ďalšie skúmanie tejto tretej pozametanej kôpky bude asi metodologicky náročnejšie. Pre analýzu rôznych diskurzov bude potrebné presne definovať kritériá zmyslu a nezmyselnosti. Zatiaľ si neviem celkom dobre predstaviť ako to urobím. Dúfam, že ma starý Baudrillard nenechá v štichu a na ďalších stránkach svojej knihy "O svádění" mi ešte čosi dobré poradí.