Keď uvažujem o sociálnych médiách a ich moci, alebo povedzme jemnejšie – ich vplyvu, musím uvažovať na niekoľkých rovinách, ktoré sa vďaka podstate technológie web 2.0 nevyhnutne dopĺňajú, zamieňajú a prelínajú.
Pracovne tieto roviny rozdelím jednoducho:
- Súkromná
- Verejná
- Komerčná
Na všetkých týchto rovinách môžeme rozlišovať „orgie iracionalizmu“ tak ako o nich píše sociológ Marshall McLuhan vo svojej štúdií Americká reklama.
Prečo si myslím, že možno do veľkej miery stotožňovať, či zrovnávať reklamu so sociálnymi médiami?
Jednoducho preto, lebo majú podobné ciele a formy fungovania.
Vytvárať a uspokojovať nové potreby.
Zabávať.
Rozptylovať.
Otupovať.
Manipulovať.
Ktovie, nakoľko vlastne bežný užívateľ sociálnych médií vie, do koľkých marketingových pascí už spadol a koľko marketingových plánov na ňom verifikuje/falzifikuje svoje hypotézy.
„Hyperestezie rétoriky lidí od reklam srazila veřejnost do vratkého, blaženého stavu, který utlumí většinu brutálních šoků...“ hovorí McLuhan.
Je to pravda. Síce nehorekuje nad tým, aké riziká toto so sebou prináša, dokonca sa teší možnosti „očistnej funkcie“ (ktorej povahu však úplne neozrejmil), ja by som si s dovolením zahorekovala. :)
Ak na všetkých troch rovinách sociálnych médií prebieha to, čomu v tomto texte hovoríme „orgie iracionalizmu“, čo to znamená pre spoločenské väzby vytvárané v sociálnych médiách?
Na súkromnej rovine sa stávame neuspokojiteľnými konzumentmi.
V túžbe uspokojovať túto potrebu konzumovať vstupujeme do verejnej roviny, kde sa necháme hýčkať.
Takto „predžutých“ si nás spracuje rovina komerčná, ktorá nám všetko čo potrebujeme fyzicky dodá.
Žádné komentáře:
Okomentovat