Určite ste nikdy nemali toľko "priateľov" ako máte od kedy ste si urobili účet na facebooku. Nevďačíte za to ničomu inému než tomu, čo som pracovne nazvala "friends fenomén".
Na facebooku ste zrazu "friend" s každým. Je jedno, či je to v skutočnosti kolega, šéf, rodinný príspušník, spolužiak, známy z nejakej spoločenskej udalosti, alebo dokonca niekto koho ani trochu nepoznáte, ale proste máte dobrý pocit z toho keď vám rastie konto priateľov za akýchkoľvek okolností... Facebook to všetko hádže do jedného vreca.
Vo vašej sieti sa tak odrazu vytvorí "patchwork" kontaktov, ktoré sa vzťahujú k Vášmu statusu zamestnanca, nadriadeného, rodiča, súrodenca, spolužiaka, kamaráta... V reálnom svete máte tieto statusy celkom jasne rozdelené. Viete aké informácie zdieľate doma, v práci, v škole. Väčšinou sa to neprelína a keď, tak iba v jasne určenej miere.
Na facebooku sa toto zdieľanie informácií prekrýva na všetkých úrovniach. Hranice medzi súkromným a verejným sú zotreté. Nadriadeného informujete o včerajšom žúre a priateľom oznamujete pracovné úspechy.
Rozpúšťame vo friends fenoméne svoje statusy a stáva sa z nás jeden kamarátsko-profesionálny hybrid?
úterý 26. ledna 2010
Přihlásit se k odběru:
Komentáře k příspěvku (Atom)
Moja otázka o tomto asi takáto: Nekontrolujeme to čo napíše do vysokej miery? Neoznamujeme takto len niektoré informácie? A ak áno, aké kritérium publikovateľnosti (to je veľmi vhodné slovo) volíme?
OdpovědětVymazatDobra otazka :)
OdpovědětVymazatPresne tak, kontrolujeme a vyberame co napiseme ako svoj aktualny "status message". Ale vzhladom na koho? Kto je adresatom nasich vypovedi?
Ked publikujeme fragmenty nasho vedenia, ako ich transformujeme pre potreby socialneho media?
Je socialne medium iba nasim osobnym "PR" kanalom podliehajucim "self-marketingu" a teda pri publikovani neberieme ohlad na zaujmy adresata (vztahujucemu sa ku ktoremukolvek nasmu statusu), ale vylucne na zaumy adresanta?
A napada niekoho sposob, akym tieto otazky previest do praxe a realne skumat?
Predpokladam, ze motivacie kazdeho jednotlivca su mimo nasej debaty.
OdpovědětVymazatNapadla ma takáto vec - Jacques Lacan: Jeho teória pozná ego-ideál a ideál-ego. Ego ideál je moja konštrukcia ega tak ako chcem ja a toto ego (ja) potom riadi vzťahy s inými ľuďmi. Teda ego-ideál je mechanizmus (ktorého som si vedomý), ktorý riadi môj život. - Chcem mať v očiach druhých určitý obraz tak prispôsobujem tomu svoje ego.
Na druhej strane ideál-ego je pomyslené miesto z ktorého sa na seba pozerám aby mi bol pohľad na moju osobu príjemný. - Mám pekné blond vlasy a som štíhla a príťažlivá :)) - Budem sa často pozerať do zrdala. :))
No ja si myslím, že otázku, ktorá je položená... asi je potrebné operacionalizovať a ísť skúmať, lebo otázka je už teraz položená dobre :)) (aspoň teda myslím)