Dadaizmus sociálnych médií

Ešte na základnej škole sme raz na slovenčine dostali domácu úlohu: povystrihujte si z novín slová a náhodne ich za sebou ponaliepajte na papier. Všetci sme tak urobili a na hodine sme sa potom dozvedeli: „Vidíte a takto ste vytvorili dadaistickú báseň.“

Prišlo mi to ako dobrý nezmysel!

A dnes máme Dada všade okolo seba. Náhodné útržky zo životov tých druhých, alebo komentáre opatrené hypertextovým odkazom.

Prečo to má zrazu taký úspech?


Jeden z dôvodov už popísal Ritzer vo svojej McDonaldizovanej spoločnosti. Stačí nám prejsť nadpisy a máme prehľad, všetko vieme, sme dostatočne vyzbrojení do spoločenskej debaty o čomkoľvek. Len sa nezdržiavať s malichernosťami!


Od „ne“čítania novín s titulkami obsahujúcimi všetko čo stačí vedieť, až po twittovanie a facebookové „statusovanie“ sme však prekonali badateľný posun.


Kým pred tým sme horlivo prehadzovali novinový papier z jednej stránky na druhú, držiac v druhej ruke hamburger a rútiac sa za povinnosťami, dnes typicky sedíme a tupo civíme na Dadaistickú báseň na obrazovke pred nami.